Bol to zápas, aký by sme pred odletom na Mashhad Cup 2019 v podstate brali. Slovenskí reprezentanti dokázali v prvom vystúpení na palubovke v exotickom Iráne ozbíjať o body domáci výber, ktorému patrí v medzinárodnom rankingu tretia priečka.
Od začiatku bolo cítiť, že naši chcú byť megafavoritovi vyrovnaným súperom. Väčšina z nich si pamätala len niekoľko mesiacov mladú remízu 0:0 z bratislavskej Hant Areny. Aby sa niečo podobné zopakovalo, bola potrebná stopercentná obetavosť každého jedinca. Gabriel Rick otváral skóre už v štvrtej minúte po skvelej kontre, zakrátko sme však inkasovali. Martin Doša nás znova poslal do vedenia, avšak Sangsefidi svojim druhým presným zásahom opäť vyrovnal: „Zápas bol pre nás v hlučnom prostredí divoký. Domáci boli v súbojoch agresívni. Do zápasu sme vstúpili veľmi dobre, z brejkovej situácie sme dali prvý gól. Následne sme však zle bránili, keďže sme neboli dôrazní, dostali sme vyrovnávajú gól. Nezlomili sme sa. Diváci hnali Iráncov do toho, aby boli ešte agresívnejší,“ hodnotil hlavný tréner Marián Berky.
Irán dokázal skóre otočiť vo svoj prospech a aj keď Gabriel Rick vyrovnával na 3:3, tak do kabín sa išlo za nepriaznivého stavu 3:4. Po návrate zo šatní unikol Abbasi a zvýšil skóre: „Ukázali sme kolektívny výkon. Za stavu 3:5 sme dokázali vyrovnať,“ pokračoval Berky. V druhom polčase totiž Gabriel Rick dokonal hattrick: „Ja vždy hovorím, že góly sú len čerešničkou na torte. Hrali sme proti vynikajúcemu súperovi a podali sme skvelý tímový výkon,“ tvrdí futsalista Sparty Praha. Nakoniec sme mali len dvoch strelcov, pretože ku trojgólovému Rickovi sa pridal dvojgólový Martin Doša, ktorý v 32. minúte, kedy sme už za sebou mali nevyužitú presilovku, vybojoval štandardnú situáciu a sám ju aj zakončil. Schuti si zakričal, čím prehlušil aj fantastických divákov: „Ja som známy tým, že emócie neskrývam. Keď v takomto zápase vyrovnávate, tak to poteší vždy a každého. Najväčšiu robotu však odviedol „Koza“, ktorý ma dobre videl na zadnej žrdi,“ opisoval pas od kapitána Petra Kozára kmeňový hráč Chrudima Martin Doša.
Iránčania nás jednoznačne prestrieľali, avšak defenzíva Slovenska pracovala veľmi dobre a ustála aj dramatický záver, kedy domáci mali niekoľko šancí. V prvom polčase predviedol výborný výkon Richard Oberman, v druhom latku ešte zdvihol Milan Herko: „Ku koncu sme mali dve vyložené šance. Keby sme ich premenili, tak vyhráme. V úplnom závere Irán tiež nepremenil jednu obrovskú šancu, čiže to je spravodlivá remíza. Skúšali sme inak brániť, agresívnejšie. Miestami nám to vychádzalo, miestami nie. Aj preto padlo toľko veľa gólov. Irán je však tretí najlepší tím na svete, čiže má vynikajúcich hráčov. Niektorí futsalisti sú nadpriemer,“ nechal sa počuť Marián Berky.
Každopádne, všetko mohlo byť inak, keby Gabriel Rick v poslednej minúte zakončil svoje obdivuhodné sólo. Cez troch hráčov sa dostal až pred gólmana Sammimiho. Nakoniec bol bohužiaľ až príliš blízko: „Chýbali aj sily. Na druhú stranu mi išiel Peťo Kozár. Chcel som to ale zobrať na seba a zakončiť ponad padajúceho brankára, no trafil som ho do stehna,“ skonštatoval Rick: „Päť gólov, ktoré sme dostali, je veľa, ale päť sme aj dali, čiže s výsledkom môžeme byť spokojní. Nemôžem povedať, že to bol skvelý výkon, pretože sme dostali päť gólov a nevyhrali sme, no s výsledkom sme spokojní. Po dlhej ceste do Iránu sme boli prvý polčas pod tlakom, dali sme však góly z brejkov. Všetci išli na dno svojich síl,“ vyjadril spokojnosť nevysoký hráč s číslom päť.
Obdivuhodný výkon podali aj fanúšikovia na tribúne. Viac ako dvetisíc priaznivcov síce samozrejme fandilo Iránu, ale aj naši hráči a členovia realizačného tímu si užili svoju chvíľku slávy. Hlavne po stretnutí, keď niekoľko predovšetkým detí vbehlo na palubovku, chceli dresy, tričká, fotky či len si potriasť rukou. Ostatní sa zatiaľ rozlúčili s domácimi hráčmi, lenže keď tí odišli z palubovky, obrovský potlesk zožali i slovenskí reprezentanti. Mnohí našim hráčom začali podávať mobily, aby vznikali selfie, s čím hráči spod Tatier ochotne pomohli. Keďže tribúna bola asi meter a pol nad palubovkou, fanúšikovia našich hráčov namiesto krátkeho pozdravu, kedy dlaň tľapne na dlaň, boli až tak premotivovaní, že hráčov ťahali hore, snažili sa im vyzliecť dresy, rozlišovačky. Nečudo, že usporiadatelia nás rýchlo upratali do šatne. Z tej sme takmer nedošli do autobusu, pretože fanúšikovia boli aj pred ním. Policajti nám museli utvoriť uličku priamo pred dvere luxusného vehikla, ktorý nás obvykle desať až dvadsať minút, podľa toho, ktorú trasu si šofér vyberie, vozí z hotela do haly. Keďže vedľa nás stál aj autobus určený pre iránskych hráčov, tak domáci muži zákona si tieto tátoše pomýlili, ale rýchlo pochopili, kde máme ísť my. Pohodlne, teda na iránske pomery, kde sa jazdí systémom, ja idem a ty sa mi uhneš, lebo do teba narazím, sme sa dostali na hotel. Zaspávalo sa ľahko, no v pondelok nás čaká ďalší dôležitý zápas s Bieloruskom.
